„Jednou z príčin vášho stavu môže byť príliš veľa stresu,“ vypočula som si od lekárov v podstate vždy, keď som s nimi pred takmer dvoma rokmi začala riešiť svoj zdravotný stav. Mala som tetanický syndróm, narušené trávenie a psychicky, povedzme to nežne, som na tom tiež nebola najlepšie. 

Slová doktorov ma asi mali upokojiť. Rozumela som tomu tak, že som sa len mala uvoľniť. Prestať „stresovať“. Lenže sa udial presný opak. Začala som sa obviňovať z toho, že som si chorobu priniesla do života ja sama. A tak som sa stresovala z toho, že mám stres. 


Diétovanie, baktérie aj Vianoce


Na jednej strane je stres pre život nevyhnutný. Pri takzvanom pozitívnom strese, cvičení alebo fyzickej práci, sa nám do tela uvoľňujú prospešné látky, ktoré potrebujeme. Spevňuje nám kosti, zlepšuje metabolizmus a pomáha udržiavať zdravé srdce a cievy. 


Na druhej strane nám môže uškodiť. Všetko závisí od toho, čo ho spôsobí a ako dlho záťaž trvá. Rolu hrá aj genetika, zážitky, kultúra a prostredie, v akom sme vyrastali. 


Keď lekári hovoria o tom, že „to môžete mať zo stresu“, väčšinou tým nemyslia, že vám uškodila hádka s neznámym človekom v potravinách, na ktorú si zajtra nespomeniete. Hovoria o chronickom strese. Väčšinou priamo nevyvoláva vznik chorôb. Ale ak na ne napríklad máte genetické predpoklady a stojíte takpovediac na hrane, práve chronický stres vás môže z hrany zhodiť a vy sa ocitnete v čakárni lekára s viac či menej vážnym problémom. 


Chronický stres prispieva k rozvinutiu celkom bohatého zoznamu ochorení a dysfunkcií, ktoré môžete nájsť napríklad v publikácii Stres a adaptácia od Borisa Mravca. Nebudem ich tu rozpitvávať. Viem, že by to nemuselo dopadnúť dobre a mojim cieľom nie je strašiť, ale povzbudiť. 


Čo môže byť pre telo dlhodobým stresorom? Je toho viac, ako by ste si mohli pri prvom počutí myslieť. Moja predstava o tom, že ide o niečo, čo môžem uchopiť a čo si môžem sama spôsobiť alebo naopak odobrať, bola do istej miery mylná. 


Patrí sem napríklad pretrvávajúci nedostatok spánku a diétovanie, spoločenské faktory ako nezamestnanosť, či zlé pracovné vzťahy, ale aj prírodné katastrofy a represívny politický režim. V neposlednom rade telo stresujú aj nežiaduce patogénne mikroorganizmy, toxíny, akútne ochorenia a chronické choroby. 


Zaujímavé je, že medzi najväčšie krátkodobé stresory patria napríklad aj Vianoce, dovolenka, alebo svadba. Vysoko v rebríčku stresorov sa možno prekvapivo umiestnil aj nadmerný osobný úspech. 


Osobitnou kapitolou je stres, ktorý nám spôsobuje pretrvávajúca pandémia COVID-19. Tí čo sedia doma a vidia, že čísla mŕtvych a chorých stále stúpajú, nevedia, ako necítiť tú skľučujúcu beznádej a zlosť na tých, ktorí porušujú karanténu, kašlú na respirátory a ničia kolektívne úsilie. Ja sama som tak trochu zúfalá. Je jedno koľko dychových cvičení si zacvičím. Neprestane ma trápiť, že som už mesiace nevidela môjho starého otca. 





Nechajme to ísť, alebo to zmeňme


Ako sa teda stresu zbaviť? Internety vám ponúknu množstvo tipov a trikov na vyriešenie akútneho stavu. Ditch the label prišiel zo 101 jednoduchými radami, ktoré môžete vyskúšať. K tomu poviem len toľko, že mňa umývanie riadu nezrelaxuje. Čo už. Pravidelný pohyb, vynechanie kofeínu, alebo písanie denníka pomohlo trochu viac.


Ako spoločnosť sme sa už našťastie začali učiť, že navštíviť psychológa nie je hanba. Pomôže nám zo stresom? Pomôže. V liečbe má rovnaké miesto, ako výživové doplnky a ak na to príde, aj lieky. 


Čo som sa za uplynulé roky naučila ja? Že to, čo pomôže najviac, je zmena myslenia. Nechcem znieť ako z motivačnej literatúry, ale je to jednoducho tak. Koniec koncov vás ku tomu bude viesť aj každý psychológ. V prvom rade som si musela uvedomiť, že existuje stres, ktorý neviem ovplyvniť. Bude tu vždy, nech urobím čokoľvek a ja jednoducho musím prijať jeho existenciu. 


Psychologička mi raz na sedení pripomenula pomerne samozrejmú vec - že život je vo svojej podstate sínusoida. Keď je človek na dne, počuje to celkom nerád, lebo by privítal jednu konštantnú čiaru, po ktorej môže ísť. Úplne sa vyhýbať stresovým situáciám však znamená vyhýbať sa životu a jeho príležitostiam. Jedným z najväčších stresorov je strach zo zlyhania. Zo smrti. Lenže či sa toho bojíme, alebo nie, všetci raz zomrieme. 


Buďme na chvíľu optimisti a povedzme si, že nás stres nezabije. Nestresujme sa zo stresu. Keď príde správny čas, dovoľme si riskovať a cítiť motýle v bruchu, aj keď sme sa už veľakrát popálili. 


Keď však negatívny stres príde, skúsme sa mu postaviť čelom. Prijatie faktu, že je niečo zle, je prvým krokom ku zmene. Ak viete, že príčinou vášho chronického stresu je jednoznačne a dlhodobo práca, začnite si hľadať nové miesto. Ak tušíte, že s vašim telom sa už dlhšie niečo deje, nebojte sa zaklopať na dvere lekára. Jedna zmena často naštartuje lavínu a zrazu zistíte, že si v rodine lepšie rozumiete, že vás každodenné starostie menej rozhodia. Robí sa to ťažšie, ako sa to hovorí. Na druhej strane, pomôže vám to oveľa viac, ako kamilkový čaj.  


Nepovedala som nič nové, ani prevratné. Ale niekedy stačí počuť tie správne veci v ten správny čas. Usmejte sa, aj keď ste v strese. Je zle, ale bude lepšie.