Možno sa to stalo aj vám. Voláte si s rodinou, píšete si s kamarátkou na sociálnej sieti, alebo odpovedáte na pracovný email. Zrazu sa vás niekto opýta starú známu otázku: „Ako sa máš?“. A vy odpoviete jednou z nič nehovoriacich fráz.
Moja univerzálna odpoveď v pandemických časoch je: „Mám sa dobre, v rámci možností“.
Nikdy som nepatrila k ľuďom, ktorí by holdovali hodinovým telefonátom s kamarátkami. Na správy odpisujem po týždni. Telefón mám väčšinou na tichý režim alebo niekde odložený v inej miestnosti. „Už ťa poznám, viem, že tebe sa človek nedovolá,“ vraví kamarát a ja len pokrčím plecami a ticho súhlasím. Veď načo iné mám zoznam zmeškaných hovorov?
V posledných mesiacoch si ale všímam na sebe aj na mojom okolí novú vlastnosť – neschopnosť komunikovať o banalitách. Ako keby sme stratili chuť zdvihnúť telefón a opýtať sa: „Ako sa máš? Čo máš nové?“. Druhá, tretia či sedemnásta vlna, dvadsiate plošné testovanie a lockdown medzi štyrmi stenami nám ohraničujú životy a dávajú jediné témy na rozhovor.
Korona, politika, nuda
Viackrát som sa pristihla pri tom, že nemám silu začať rozhovor. Ako keby som cestou k telefónu stretla Dartha Vadera a dementora na romantickej prechádzke. Väčšina konverzácií v poslednom čase vyzerá zhruba takto.
„Ahoj ako sa máš?“
„Ale, mám sa dobre, v rámci možností. A čo ty?“
„Ale fajn. Čo máš nové?“
„Vlastne nič. Stále som zavretá doma, pracujem z domu, občas chodíme na nákup a do prírody.“
„Hm, my tak isto.“
Po tomto rozpačitom úvode začínajú obvyklé témy. Čo v práci (mám prácu/nemám prácu/ochorel som v práci), politika (od robia to výborne po idem podpáliť parlament), ako vzťah (čakáme dieťa/rozišli sme sa/ako si mám v korone niekoho nájsť), korona (si zdravý/ako veľmi si chorý), ako zvládaš karanténu (zle), kto z našich známych zomrel (naozaj som nečakala, že táto otázka bude bežnou konverzačnou témou pred mojou sedemdesiatkou).
Na konci sa cítim vyčerpaná ako po maratóne.
Mám sa ťažko a ty tiež
Hovoriť otvorene o tom, ako sa cítime, cez chat či email je ťažké. Ani hovor či zrnitá kamera nezlepšuje pocit imaginárnej (aj reálnej) steny medzi nami. Nevieme sa opiť, aby sa nám rozviazali jazyky, nevieme sa objať. A hoci si uvedomujeme, že je nám teraz všetkým podobne ťažko, ako keby sme nechceli svojimi starosťami zaťažovať iných.
A tak som začala hovoriť nič nehovoriace „Mám sa dobre, v rámci možností“. Pretože to obsahuje všetko. Tu je pár príkladov.
1. Mám sa dobre, v rámci možností (mám sa fantasticky! Budem sa vydávať, v práci ma povýšili, kupujeme nový dom, celá rodina je dávno zaočkovaná a plánujeme dovolenku v Karibiku. Ale radšej ti to nepoviem, predsa len, nevyzeráš šťastne).
2. Mám sa dobre, v rámci možností (mám sa skutočne dobre v rámci možností. Mám stále prácu, mám stále vzťah, nemám koronu ani nikto z mojej rodiny. Možno som mohla použiť vetičku Všetko po starom, ale nemá to ten správny cveng tajomnosti).
3. Mám sa dobre, v rámci možností (nemám sa veľmi dobre. V práci sa mi nedarí, vzťah krachuje, po korone som strašne unavená. Mám pocit, že mi všetko padá na hlavu. No to aj na teba, nie?)
4. Mám sa dobre, v rámci možností (mám sa zle a teba to aj tak nezaujíma).
Teším sa na dni, keď sa zase budeme vedieť otvorene porozprávať. Keď sa nebudeme báť podeliť so svojimi úspechmi aj starosťami. A naše najväčšie problémy budú ako vyperiem červené víno z bieleho kabáta (true story).
0 Komentáre